Ľudia si dnes pochutnávajú na požehnaných veľkonočných jedlách

Vranov nad Topľou 23. apríla (TASR) - Mnohé gazdiné na východe Slovenska sa počas dnešného dňa zaoberali prípravou veľkonočných pokrmov, aby ich následne priniesli na požehnanie do kostolov. V košíkoch žien pred bazilikou minor vo Vranove nad Topľou už tradične nechýbala hrudka pripravovaná z vajíčok a mlieka, klobása, veľkonočná mäsová plnka, maľované vajíčka, chren, koláč nazývaný pascha či baránok vyrobený z masla alebo cukru.
\" Niekedy sme chodili svätiť jedlá výlučne cez Veľkonočnú nedeľu, na vzkriesenie, ale v posledných rokoch chodíme s košíkom ku kostolu už počas Bielej soboty,\" povedala pre TASR Mária z Vranova. Ako poznamenala, pri príprave veľkonočných pokrmov kladie dôraz na domáce suroviny. Na výrobu hrudky používa stále čerstvé kravské mlieko a domáce vajíčka, aby bola žltšia. Nemôže chýbať ani doma vyúdená klobása a čerstvo vykopaný chren zo záhrady.
Záujem o čerstvé mlieko na výrobu veľkonočných jedál v týchto dňoch signalizovali aj dlhé rady pri viacerých mliečnych automatoch na území mesta. \"Za posledné dva dni sme predali takmer 4000 litrov, no aj tak sme neuspokojili všetkých,\" uviedol pre TASR prevádzkovateľ týchto zariadení Ján Duraník, ktorý priváža mlieko do Vranova nad Topľou z neďalekej farmy v obci Zámutov.
Rodiny sa dnes po požehnaní jedál kňazom ponáhľali domov, aby z nich čo najskôr ochutnali. V minulosti však odchádzali gazdiné z kostolov oveľa rezkejšie ako dnes. \"Každá z nich sa ponáhľala domov, lebo verila, že vďaka rýchlemu príchodu jej nebudú utekať kravy z poľa a skoro ukončia žatvu,\" vysvetlil vo svojej publikácii choreograf a vedúci folklórneho súboru Vranovčan Štefan Kocák.
Pri konzumácií veľkonočných jedál zároveň nesmela podľa Kocáka gazdiná odísť od stola. Verilo sa, že počas celého roka by nemala ani chvíľu voľného času. Nesmela piť ani vodu, vraj aby vtáci neozobávali mladú pšenicu.